Zora Puškáčová: „Duševné vlastníctvo sa nedá chytiť do ruky, neznamená to ale, že neexistuje.“

Rozhovor pre projekt SmallBiz, leto 2019. Pripravila Daniela Dušek

Zora Puškáčová – pôvodne vyštudovaná právnička, je grafická dizajnérka, fotografka, a v neposlednom rade aj zakladateľka značky Kura Harabura. Tvorí netuctové oblečenie s kreatívnymi textami, pripravuje grafické návrhy pre rôzne iné značky a poukazuje na čoraz väčší problém plagiátorstva v kreatívnom odvetví. Prečítajte si zaujímavé informácie o tom, ako vidí kopírovanie na Slovensku jedna z pozvaných prednášajúcich konferencie SmallBiz.sk v Bratislave.

Čo by si poradila tým, ktorí práve začali alebo zvažujú podnikanie v kreatívnej sfére?

Aby nekopírovali, nekradli cudzie nápady. Naozaj dlhodobo sa dokáže presadiť iba autor, ktorý je originálny a prinesie vo svojej tvorbe niečo nové. Ak nemám na to, aby som vymyslel niečo vlastné, radšej s podnikaním ako kreatívec ani nezačínať.

Je kopírovanie akýmsi novodobým trendom, alebo nám bije do očí iba kvôli tomu, že sa o ňom začalo viac hovoriť?

Kopírovalo sa od nepamäti – spomeňte si napríklad na falzifikáty Mony Lisy, ktoré skupoval cisár Rudolf II. v nádeji, že bude medzi nimi aj tá pravá (viď film Cisárov Pekár – Pekárov Cisár). Alebo ako W.A. Mozarta kopíroval menej talentovaný Antonio Salieri (film Amadeus). Pod oknami Johanna Strausa postávali konkurenti, počúvali ho, ako komponuje, a robili si notový záznam (seriál Dynastia Straussovcov). A kopírovať sa aj bude, je však na tvorcoch, ako sa k nemu postavia. V súčasnosti máme veľmi dobrú nastavenú legislatívu, ktorá priznáva autorovi silnú ochranu – už len nebáť sa domáhať svojich práv. Nie je to vôbec zložité, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Hovorí sa podľa teba o probléme s kopírovaním ňom dostatočne?

Hovoriť sa hovorí, možno niekedy až moc, ale ako! Väčšina informácii, ktoré kolujú, sú nesprávne. Na sociálnych sieťach máme všadeprítomne rozumbrady z Rádia Jerevan, ktoré sa tam realizujú a prispievajú radami typu „…ale veď ty nemáš patent!“ alebo „Nemáš patent. Tak čo chceš. Daj si pohov a nechaj sa naďalej okrádať.“

Patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú priemyselne využiteľné. Rôzne zariadenia, technológie, chemické látky, liečivá a podobne. Patent sa registruje pomocou prihlášky. A je duševným vlastníctvom svojho majiteľa. Na podobnom princípe je aj úžitkový vzor.

Autorské dielo sa nikde nemusí registrovať. Je zo zákona chránené preukázateľným momentom vytvorenia, čo je v súčasnosti najčastejšie zverejnenie na sociálnej sieti. A je duševným vlastníctvom svojho autora. Autor má pomerne rozsiahly nárok na ochranu svojho diela, ktorá zahŕňa aj ochranu pred neoprávnenými zásahmi do diela, vrátane pozmeňovania a úpravy bez súhlasu pôvodného autora. Zaráža ma, koľko ľudí v diskusiách mudruje o tom, o čom nemajú ani šajnu. Nevedia rozdiel medzi dielom a patentom, ale kecajú. Myslia si, že majú patent na rozum. A čo je najhoršie, demotivujú a odrádzajú tvorcov, ktorých práva boli niekým iným porušené.

Ďalším z dôvodov, prečo sa u nás „na hulváta“ kopíruje autorská tvorba, je celospoločenské bagatelizovanie problematiky. Napríklad ma veľmi trápi prístup portálu, ktorý sprostredkováva predaj slovenského handmade designu a žije najmä z provízií z predaja (aj keď ja už tam dlhší čas nepredávam, práve z tohto dôvodu – nepáčil sa mi ich prístup). V nápovede v sekcii Autorské právo okrem „povinnej jazdy“ na tému „nerozlišujem autorské dielo, patent a úžitkový vzor a miešam to piate cez deviate“ napíšu tento klenot a ešte ho zvýraznia: „TIP: Netrápte sa, ak iní kopírujú vašu prácu. Začnite sa trápiť, až keď prestanú.“

Mať takýto veľký a zabehnutý portál je ako mať svätý grál. Je v tom nevídaný a silný potenciál, dosah na radovo desaťtisíce ľudí. Ten potenciál sa dá využiť aj premrhať. Celkovo celý článok pôsobí demotivačne a tak závažnú problematiku, ako je kradnutie autorských nápadov, zľahčuje a stavia na ľahkú, ba až mušiu váhu.

Len na porovnanie, obdobná sekcia z českého portálu Fler.cz – Ani raz sa tam nespomína slovo patent, nenájdete zmienku ani o úžitkovom vzore. Na záver radia, že v prípade, ak máte podozrenie z porušenia autorských práv, obrátiť sa na právnika. Žiadne „netrápte sa“. Rada by som bola svedkom imaginárnej situácie, kebyže tu vznikne úplne nový handmade portál s podobným názvom, ktorý preberie vizuál webu, bude mať podobné logo a autori by začali na neho hromadne migrovať, lebo by si pýtal nižšiu províziu… a predávali by tam, aj keby často padal server, databáza (týmto analogicky narážam na to, že fejky sú väčšinou za nižšiu cenu a v horšej kvalite). Pôvodnému portálu by začali klesať tržby, bežní ľudia by si ich zamieňali, veď očami laika nie je rozdiel. Energia, čas, financie, know-how… všetko by sa premrhalo, lebo parazit by ťažil z niečoho, čo iní budovali cca. 10 rokov.

Originál a fejk. Ktorý je ktorý?

Ono sa hovorí, že „Náš zákazník, náš pán.“ Ale! Pokiaľ zákazník príde za tvorcom s fotkou, ktorú stiahne z internetu a s požiadavkou „Urob mi také isté / podobné“, predsa tá fotka na internete a to, čo je na nej, nevzniklo samo od seba. Nestvoril to internet, ale nejaký iný človek z mäsa a kostí. A ten je autorom.

Verím, že o tomto nám porozprávaš viac na konferencii, no mohla by si nám priblížiť, ako dlho trvá vybavenie si ochrannej známky alebo patentu? Kam sa má človek obrátiť?

Najlepšie sa obrátiť na advokátsku kanceláriu, ktorá sa špecializuje na právo duševného vlastníctva. Tá následne zastreší celú komunikáciu s Úradom priemyselného vlastníctva SR. Ako som už spomenula, patent a úžitkový vzor sa udeľuje na priemyselne využiteľné riešenia a vynálezy. Doba platnosti patentu je 20 rokov od podania patentovej prihlášky, pričom sa musia platiť aj udržiavacie poplatky. U úžitkových vzorov je doba ochrany kratšia – štyri roky od podania prihlášky, s možnosťou obnovenia dvakrát po 3 roky, teda celkom 10 rokov. Sú to pomerne zložité konania a prihláška musí byť odborne spracovaná, obsahovať popis vynálezu, výkresy a pod. Trvajú od niekoľko mesiacov až po niekoľko rokov.

Ochranná známka slúži na jedinečné odlíšenie tovarov a služieb. Je to teda súčasť korporátnej identity / brandingu, ochrana názvu firmy či produktu, prípadne aj loga. Zapisuje sa na základe žiadosti. Platnosť je 10 rokov odo dňa podania prihlášky, s možnosťou obnovenia. Konanie o prihláške ochrannej známky trvá niekoľko mesiacov, pretože je v tom zahrnuté aj pomerne náročné preverovanie ochrannej známky zo strany Úradu a trojmesačná lehota na podanie námietok.

Jedným z dôvodov, prečo majú kopírovanie a napodobeniny taký úspech je aj fakt, že sa neraz predáva za nižšiu cenu. Treba preto vzdelávať tých, ktorí kopírujú alebo verejnosť? Neraz sa stane, že tvorcovi pošle zákazník fotku iného dodávateľa s prosbou o vytvorenie presnej kópie, ale za lacnejšie.

Ono sa hovorí, že „Náš zákazník, náš pán.“ Ale! Pokiaľ zákazník príde za tvorcom s fotkou, ktorú stiahne z internetu a s požiadavkou „Urob mi také isté / podobné“, predsa tá fotka na internete a to, čo je na nej, nevzniklo samo od seba. Nestvoril to internet, ale nejaký iný človek z mäsa a kostí. A ten je autorom. Má k danej veci autorské práva. Žiadať od tvorcu, aby vytvoril niečo identické / pozmenené podľa predlohy bez súhlasu pôvodného autora, už je porušenie autorského zákona a flirtovanie aj s trestným zákonom – pre zadávateľa aj pre tvorcu. Pokiaľ fandíme tvorbe konkrétneho tvorcu, ideálne je nechať ho „vyšantiť“, aby urobil originálne dielo podľa svojej fantázie.

Neviem si predstaviť, že by niekto prišiel za maliarom, doniesol mu obraz od iného maliara s požiadavkou, aby namaľoval identický a o 200 eur lacnejší. Veď je to aj urážka! Viem, o čom hovorím. Napríklad žiadali odo mňa pásikavé tričko „Som mama“. Nerobím si srandu, naozaj nie… Odmietla som a aj keď to bol zákazník.

Duševné vlastníctvo sa nedá chytiť do ruky, neznamená to ale, že neexistuje. Ak by zákazník prišiel a prosil tvorcu, aby išiel do obchodu a ukradol pre neho fľašku vína, asi by to neurobil, všakže? Nie je korektné, férové, zákonné žiadať napr. kresbu / potlač / ušitie / akékoľvek vytvorenie rovnakej, resp. na prvý pohľad podobnej veci podľa už existujúcej predlohy, pokiaľ to nie je oficiálny strih / legálne zakúpený obrázok z databanky / obrázok so súhlasom pôvodného autora atď. A je jedno, či chcete od Vašej obľúbenej brašnárky ušitie kabely Louis Vouitton alebo kabely podľa tamtoho super cool krásneho obrázku z výkladu zo SAShE. Sú to jedny a tie isté autorské práva, či je to Vouitton alebo Maruška z Majcichova. 😊

Vo veľkej miere upozorňuješ na „fejkový slovenský folklór“, ako ho môže odhaliť laik, ktorý sa vo folklóre nevyzná, avšak páči sa mu ľudový motív?

Veľmi ťažko. Ja úplne chápem, že bežný človek, čo nejako bližšie neštuduje folkór, jednotlivé vzory nepozná a preto sa spolieha na poctivosť predajcu. A verím, že naozaj nikoho nenapadne čo i len najmenšie podozrenie, že by ste na hrnčeku s textom „Ľúbim naše Slovensko“ nenašli slovenský ornament, ale poľský! Že by ste na Jánošíkových dňoch v Terchovej natrafili na tričko s tradičným ornamentom od Uherského Brodu. Že by ste kúpili tričko „Som Slovák“ so štylizovanou kompozíciou z databanky, založenou na škandinávskej ornamentike či tričko „Slovenský junák“ s poľským srdcom. Tie vzory v databankách sa viacmenej opakujú v rôznych obmenách a kompozíciách, preto sa vo svojich článkoch snažím aspoň naučiť ľudí rozpoznávať tých 12-15 najčastejšie sa vyskytujúcich typov. Tiež som vytvorila osobitný album, kde predstavujem overených predajcov, kde je 100% istota, že pri svojej tvorbe používajú iba slovenské vzory. A každému, kto sa zaujíma o detailnejšie štúdium pravej slovenskej ornamentiky, odporúčam napríklad krásne a hodnotné publikácie z ÚĽUV-u.

Hrnčeky s textom „Ľúbim naše Slovensko“ a s poľským ornamentom.

Vieme, že kopírovanie je bežnou praxou malých predajcov na rôznych portáloch, alebo sa k nemu uchyľujú už aj veľké obchodné reťazce? Zachytili sme prípad v Čechách, kde veľký obchodný reťazec kopíroval návrh Mamou Stylove.

Áno, už aj na Slovensku fejkujú veľké a zabehnuté značky menších, lokálnych tvorcov, ale keďže v týchto prípadoch ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, nebolo by vhodné bližšie konkretizovať. V Českej republike je celková klíma a povedomie o ochrane duševného vlastníctva asi o tristo svetelných rokov pred nami – kauza kopírovania „Mámou Stylově“ je už aj úspešne ukončená – v prospech okradnutej tvorkyne. Mám z toho radosť, poznám (zatiaľ len cez internet, ale verím, že raz aj osobne) oboch – bloggerku aj jej českého advokáta.

Veľa tvorcov si pri odhalení ich „fejkov“ iba povzdychne a akosi vnútorne predýcha, pretože majú pocit, že sa nemajú kde brániť. Čo by podľa teba mali urobiť ako prvé v prípade, že nájdu „fejk“ svojej vlastnej tvorby?

Ako úplne, úplne prvé, kým začnete čokoľvek komentovať, zdieľať, vypisovať… – urobte si screenshoty všetkého. Kde bude vidieť dátum a čas zverejnenia aj kedy bol screenshot urobený. Potom to buď to dáte rovno právnikovi na riešenie, alebo ak sa vám chce s tým zapodievať, môžete skúsiť kopírovačovi napísať najprv sami.

Z mojich skúseností pravdepodobne nastane jedna z týchto reakcii:

  • Kopírovač sa ospravedlní a výrobok stiahne (hurá, vec je vybavená a niet čo riešiť – tak 10% šanca).
  • Kopírovač bude drzý, bude sa oprskovať, možno zabrdne až do gynekologicko-urologicko-anatomického slovníka a výrobok nestiahne.
  • Kopírovač vás bude ignorovať
  • Kopírovač vás zablokuje, nebodaj nahlási váš profil

V druhom až štvrtom prípade treba ukázať, že vec neberiete na ľahkú váhu a začnite to riešiť právnou cestou. Kopírovačovi treba zaslať výzvu pod hlavičkou advokátskej kancelárie – to už má veľmi slušnú účinnosť. Ale sú aj takí, čo neprestali ani tak a vtedy už nasleduje podanie žaloby na súde a aj trestného oznámenia.

Nie je to ako boj s veternými mlynmi?

Držíme sa hesla, ako povedal Jan Masaryk – „Pravda zvíťazí, ale je to fuška.“ Je a bude to drina, ale oplatí sa to. To, čo vynaložíte na ochranu vašich autorských práv, je častokrát len zlomkom vášho ušlého zisku. Zároveň je to aj prevencia, aby sa takéto veci ďalej nerozširovali. Raz som v jednej nemenovanej skupinke šikovných rúk natrafila na diskusiu, kde sa o mne písalo, že „aha, aha, to sú tí, čo ide po tých, čo ich kopírujú.“ To ma, mimochodom, pobavilo aj potešilo! A v neposlednom rade – nie je nič horšie, ako sa len bezmocne prizerať na to, ako niekto iný parazituje na vašom diele.

Čo je podľa teba dôvodom, prečo sa ľudia uchyľujú ku kopírovaní tvorby niekoho iného? Je to iba nedostatok kreativity, alebo lenivosť?

Aj jedno, aj druhé a aj tretie – snaha vytvoriť čo najrýchlejšie produkt, čo sa bude predávať, a zarobiť na nevedomosti zákazníkov. Na záver si dovolím zacitovať myšlienku T.G. Masaryka, ktorej ak by sa všetci držali, by sme s Romanom na konferenciu vôbec nemuseli prísť prednášať o tejto téme – „Nebáť sa a nekradnúť.“ Keďže však svet nie je ideálnym miestom, stále sa nápady kradnúť budú a stále sa poniektorí tvorcovia budú báť s tým niečo robiť. A preto iba apelujem na tvorcov, aby sa nebáli. Aby sa nebáli brániť si to, čo má pre nich najväčšiu cenu – ich kreatíva, výtvory, diela… Vidíme sa 19. septembra!

Pridaj komentár