Betlehem

pohladnica Odkedy som sa stala vzťahovou mamou, vždy sa vo vianočnom období zamýšľam nad tým, ako sa zaužívané normy starostlivosti o dieťa premietajú aj do zobrazovania Betlehema – Jezuliatko položené (resp. odložené) v jasliach. Pre mňa ako veriacu je Mária tá najlepšia a najdokonalejšia matka a keď som najmä v počiatkoch materstva nevedela, čo robiť, vždy som sa v duchu spýtala: “Čo by asi robila Mária?” Nechala by Ježiška plakať, aby si roztiahol pľúca? Alebo by ho vzala do náruče a utíšila, nadojčila, pritúlila? Odpovedzte si. :) (konieckoncov bol to Ježiš, čo búral vtedajšie zaužívané normy).
Minulý rok som náhodou natrafila na fotosériu Reflections of Christ od amerického fotografa menom Mark Mabry.
http://www.reflectionsofchrist.org/
Stvárňuje život Ježiša na krásnych fotografiách. Čo ma však ohúrilo, bola scéna z jeho narodenia. Malé bábätko sladko spí v náruči svojej mamy Márie a Jozef ako prototyp otca nad nimi bdie a ochraňuje ich. TOTO JE ONO! Takto to nejako vyzeralo aj vtedy…
Pred pár dňami som sa k tejto fotke vrátila a oslovila fotografa, či by som ju mohla použiť na vianočné pohľadnice svojho obchodu, opísala som mu, o čom je najmä Kura Harabura, o dojčení, nosení, vzťahovej výchove, o podpore Mamily… Fotograf z USA o pár hodín odpísal a súhlasil, aby jeho fotografia obohatila príbytky slovenských (a českých) rodín…
Odteraz odoslané objednávky až do Vianoc budú obsahovať takúto pohľadnicu s nádhernou vzťahovou rodinou ako poďakovanie a moje prianie láskyplných a pokojných Vianoc pre vás všetkých…
Gloria!

 

2 comments

  1. Kolegyňa poradkyňa raz dávno v skupine poradkýň pre dojčenie uviedla svoju úvahu o tom prečo na blahoželaniach a stvárneniach Svätej rodiny na pohľadniciach malý Ježiš leží meter od mamičky v kolísočke alebo len tak na sene… Rozprúdila sa veľmi živá diskusia. Väčšina poradkýň si myslela, že to je iba preto, že to je tak zaužívané 20. storočím, ale že v skutočnosti Ježiš URČITE ležal v matkinom náručí. Bola tam zjavná túžba a rozhodnutie VERIŤ, že bábätko-Ježiš bol v mamičkinom náručí. Ja v to tiež verím ako pravdepodobne milióny matiek. Toto, čo pridala Zorka o tom svedčí. Každý normálny človek vníma situáciu matka-dieťa ako normálnu, ak je dieťa v náručí matky, s matkou… Kto to takto necíti, je obeťou scestných rád, ktoré sa tu začiatkom minulého storočia objavili. Priemyselná revolúcia pozývala ženy do práce, nech sa emancipujú, nech si zarobia aj ony… Takže už trojmesačné deti sa ocitali v jasličkách, čiže žiadna milujúca náruč mamičky, žiadny sladký prsník… (Základ pre vývin depresie a úzkostí) Už v 30. rokoch m.stor. sa psychiatri zhodli v názore, že deti majú problémy, pričom C.G.Jung upozornil, že sa to iba tak javí, ale že v skutočnosti majú problémy rodičia resp. matky. Myslí sa tým tendencia k separácii dieťaťa od matky… Až na konci 50. rokov psychiatri sveta začali vážne biť na poplach! Dg depresia narastala nesmiernou rýchlosťou až do dnešných dní. Je to rozbehnutý vlak a zabrzdiť ho je veľmi ťažké… bude to potrebovať ešte celé desaťročia… a aj tak sa dieťa do matkinej náruče v našej, západnej civilizácii, nevráti úplne… mamy, buďme hrdé na seba, ak sme kontaktné, túlivé, spievajúce a dušou, očami omamujúce a sladkou piesenkou véééééľmi príťažlivé a žiaduce pre dietky :-)

Pridaj komentár

X