Betlehem

Kolegyňa poradkyňa raz dávno v skupine poradkýň pre dojčenie uviedla svoju úvahu o tom prečo na blahoželaniach a stvárneniach Svätej rodiny na pohľadniciach malý Ježiš leží meter od mamičky v kolísočke alebo len tak na sene… Rozprúdila sa veľmi živá diskusia. Väčšina poradkýň si myslela, že to je iba preto, že to je tak zaužívané 20. storočím, ale že v skutočnosti Ježiš URČITE ležal v matkinom náručí. Bola tam zjavná túžba a rozhodnutie VERIŤ, že bábätko-Ježiš bol v mamičkinom náručí. Ja v to tiež verím ako pravdepodobne milióny matiek. Toto, čo pridala Zorka o tom svedčí. Každý normálny človek vníma situáciu matka-dieťa ako normálnu, ak je dieťa v náručí matky, s matkou… Kto to takto necíti, je obeťou scestných rád, ktoré sa tu začiatkom minulého storočia objavili. Priemyselná revolúcia pozývala ženy do práce, nech sa emancipujú, nech si zarobia aj ony… Takže už trojmesačné deti sa ocitali v jasličkách, čiže žiadna milujúca náruč mamičky, žiadny sladký prsník… (Základ pre vývin depresie a úzkostí) Už v 30. rokoch m.stor. sa psychiatri zhodli v názore, že deti majú problémy, pričom C.G.Jung upozornil, že sa to iba tak javí, ale že v skutočnosti majú problémy rodičia resp. matky. Myslí sa tým tendencia k separácii dieťaťa od matky… Až na konci 50. rokov psychiatri sveta začali vážne biť na poplach! Dg depresia narastala nesmiernou rýchlosťou až do dnešných dní. Je to rozbehnutý vlak a zabrzdiť ho je veľmi ťažké… bude to potrebovať ešte celé desaťročia… a aj tak sa dieťa do matkinej náruče v našej, západnej civilizácii, nevráti úplne… mamy, buďme hrdé na seba, ak sme kontaktné, túlivé, spievajúce a dušou, očami omamujúce a sladkou piesenkou véééééľmi príťažlivé a žiaduce pre dietky :-)